Feelings

Chvíľu sme tam stáli a objímali sa. Jeho ruky blúdili po mojom tele ale skôr ako ma stihol chytiť za zadok, chytila som ho a ťahala dovnútra. Prekvapilo ma, že to nie je len taká obyčajná párty. Nikto tu nebol poriadne opitý a tancovali sa normálne spoločenské tance. Zabehla som si ešte po drink, ktorý som do seba dosť rýchlo vliala. Postavili sme sa doprostred parketu a začali sme tancovať vášnivé tango. Samozrejme, že nie ako profesionáli ale celkom nám to šlo. Jeho ruka pomaly klesala na mojom chrbte. Chvíľu potom čo jeho ruka dosiahla cieľ a drzo sa usmial, hudba prestala hrať a ja som sa pustila a odpochodovala som k baru. Ani som sa nenazdala a už bol pri mne. Lepšie som sa na neho pozrela. Zdal sa mi taký známi. To objatie a oči. Viac som však nevidela, lebo mal masku.

„Ako sa vlastne voláš?“ opýtala som sa.

„Je moje meno také podstatné?“ povedal lišiacky.

„Zdáš sa mi povedomý, ako keby som ta odniekiaľ poznala,“ povedala som a skúmala som obrysy jeho tváre.

„Eh, no je možné, že ty ma poznáš a ja teba nie,“ povedal a úplne stuhol.

„Počkaj to ako myslíš?“ nechápala som.

„Že som slávny,“ povedal “skromne“.

„Wow, takže nejaká celebrita čo? Budem hádať kto si. Hm... Justin Timberlake?“ povedala som.

„Nie,“ povedal a zasmial sa.

„Si duch Michaela Jacksona?“ povedala som.

„Skús niečo reálne. Isto ma poznáš,“ povedal a žmurkol.

„Si Justin Bieber!“ vykríkla som.

„Nie,“ začal sa smiať, „ ale nie si od toho ďaleko.“

„Ja vážne neviem, pomôž mi,“ povedala som nadurdene.

„A čo za to?“ opýtal sa prefíkane.

Skôr ako som stihla niečo povedať stiahol si ma bližšie k sebe a pobozkal ma. Tie jeho jemné ale vášnivé bozky boli také úžasné. Tento chalan patrí v bozkávaní do mojej najlepšej päťky. Isto má veľa skúseností. Neviem ako dlho sme sa bozkávali, mala som hlavu v oblakoch z tých sladkých bozkov. Bol božsky dokonalý.

„No dosť. Teraz povedz kto si,“ povedala som, keď som sa konečne dokázala odtiahnuť.

„Keď ti to poviem tak mi neuveríš,“ povedal pobavene.

„Tak aké navrhuješ riešenie?“ opýtala som sa.

„Že pôjdeme bokom dám si dolu masku a ty tiež,“ povedal záhadne.

Nič som nenamietala ťahala som ho do nejakej miestnosti, ktorá bola súčasťou baru. Keď sme tam prišli, nedočkavo som zavrela dvere a len pomocou sviečky som na neho posvietila. So šibalským úsmevom si dal dole masku. A to čo bolo pod ňou ma šokovalo.

„Nie, Nie, NIE!“ vykríkla som

„Čo sa deje?“ opýtal sa prekvapene.

„Harry si to vážne ty?“ opýtala som sa celá vykoľajená.

„Áno, stojí pred tebou Harry Styles,“ povedal s tým jeho typickým frajerským úsmevom.

„Ty si ma nepamätáš?“ povedala som.

„Nie,“ povedal a ešte raz si ma prehliadol.

„Harry! To som ja! Nika,“ povedala som a v očiach som mala slzy.

„Nejaká faninka?“ opýtal sa.

„NIE!“ skríkla som. „To som ja, hluchá Nika,“ povedala som a po tvári mi stekali slzy.

„Nika? Ó môj bože. Tak si sa zmenila. Som rád, že ťa vidím. Prepáč, nespoznal som ťa,“ povedal a chcel ma objať.

„Sú tu aj ostatný?“ opýtala som sa a uhla sa mu.

„Áno sú tu aj chalani, prečo? Prečo si sa pred dvomi rokmi tak zrazu vyparila? Niallovi si tým ublížila,“ povedal.

„Prestaň! Myslíš, že pre mňa to nebolo ťažké?“ povedala som a sfúkla som sviečku.

Vydala som sa smerom ku východu.

„Nika, počkaj. Čo ti je? Môžem ti nejako pomôcť?“ kričal za mnou.

Prudko som sa na neho otočila.

„Áno môžeš. Nechaj ma na pokoji. A Chalanom nehovor, že si ma stretol. Harry... rada som ťa videla,“ povedala som a chabo som sa usmiala cez slzy.

Zvrtla som sa na päte a s plačom som utekala preč z baru. Preč od Harryho. Preč od Sell. Preč od minulosti. Preč od spomienok. Preč od Nialla.