Feelings

Streda ráno

Nešla som do školy – výhoda. Musím sa baliť – nevýhoda. Zo svojho šatníka som sa snažila zobrať čo najviac vecí, ale, bohužiaľ, mala som len dva kufre. Podarilo sa mi zbaliť niekoľko sukní, šiat a tričiek, len zopár topánok a ešte menej kabeliek. Nohavíc len dvoje. Čo tam ja budem robiť? Ale našťastie mi naši dali nejaké peniaze tak ak budem niečo potrebovať tak nakúpim.

22:30 letisko

                Stojím tu a nastupujem do lietadla. Stále si myslím, že je to len zlý vtip a vrátim sa domov. Ja tam nechcem ísť.

Na intrák som prišla skoro ráno. Moja spolubývajúca však vedel, že prídem a čakala ma. Bola uvoľnená zo školy na celý štvrtok tak jej to nevadilo. Zoznámili sme sa a bola na mňa veľmi milá. Ukázala mi intrák a potom sme šli spolu do mesta. Pomohla mi vybrať novú kabelkou – našťastie má dobrý vkus. Kecali sme o pravidlách na internáte a povedala mi, že našťastie sa v piatky večierka predlžuje. Cez týždeň je večierka normálne o desiatej ( čo znamená, že otec ma oklamal ) a v piatok až o dvanástej. Keďže je však nejaký nový a mladý vrátnik, dá sa sním dohodnúť až na jednu hodinu.

„ Počúvaj, aby som nezabudla, v piatok je jedna párty v meste. Bude tam skoro celá naša trieda tak by si sa teoreticky mohla zoznámiť. Problém je len v tom, že musíš mať nejakú masku,“ povedala mi Sell – Selena je moja spolubývajúca.

„No tak to bude problém. Ja tu nič také nemám,“ povedala som.

„ Počkať... Ja tu mám nejaké čierne anjelské krídla z minulého roku. Bola som tam totiž aj minulý rok. Tak si nahodíš nejaké čierne šaty a topánky, kúpime škrabošku a ideš,“ povedala Sell radostne.

Štvrtok nám ubehol ako voda a piatok som bola sama, lebo Sell musela ísť už do školy. Hneď ako prišla začali sme sa chystať a pripravovať, o ôsmej sme tam totiž mali už byť. Obliekla som si čierne šaty strihané tak, že vpredu boli krátke a vzadu až skoro po zem. Dala som si čierne anjelské krídla a čiernu svätožiaru od Sell. Vlasy som si nechala jednoducho rozpustené, ale keďže bolo vlhko spravili sa mi jemné vlny. Obula som si čierne sandále na vysokom opätku vzadu s mašľou. Namaľovala som sa len slabo a na tvár som si dala striebornú jednoduchú škrabošku.

Zo Sell sme museli ísť autobusom do baru v ktorom párty prebiehala. Najskôr však ešte išla z vrátnikom zjednať tú večierku. Dovolil do pol jednej takže o dvanástej sa musíme zberať. V autobuse sme museli vyzerať hlúpo ale ľudia si už asi zvykli. Vystúpili sme pár ulíc pred barom tak nám chvíľku trvalo kým sme sa dostali do baru. Nebola to dlhá cesta, ale dosť dlhá na to aby mi v krátkych šatočkách začala byť zima. Keď sme vchádzali cez dvere zrazila som sa z nejakým chalanom. NA poslednú chvíľu ma stihol zachytiť, aby som nespadla.

„Si v poriadku? Prepáč,“ povedal rýchlo.

Ten hlas mi prišiel nejaký známi ale chalana som nevedela vôbec zaradiť. Aj keď pravda je, že veľa som z neho nevidela.

„Nie, nie. Som v poriadku,“ povedala som a usmiala som sa.

„Si nejaká studená. Netreba ťa zahriať?“ opýtal sa a drzo sa usmial.

„Och áno zišlo by sa. Nepoznáš nejakého pekného chalana ktorý by ma mohol zahrať?“ opýtala som sa drzo.

„Jeden stojí pred tebou,“ povedal a ani nečakal na povolenie, jednoducho ma vtiahol do svojho objatia.

Bol vysoký a jeho objatie budilo pocit bezpečia.