Feelings

Stále mlčal.

„Takže tak to je. Keď ťa nikto nepočuje, tak toho narozprávaš. Ale keď už niekto počúva tak si ticho. Všetko to boli len keci, však? V skutočnosti ti je to úplne ukradnuté,“ kričala som.

Už som to nevydržala. Nechcela som plakať pred nimi a tak som sa zvrtla a bežala som ku dverám šatne.

„Počkaj. Tak to nie je,“ kričal Niall.

Nepočúvala som ho. Nechcela som počuť Ďalšie klamstvá. Ako som mu len mohla uveriť? Bola som taká hlúpa. Ako som mohla byť taká naivná a veriť, že by ma mohol ľúbiť Niall Horan, po tom, čo som mu tak veľmi ublížila. Áno, ospravedlnila som sa mu, ale stačí ospravedlnenie na zlepenie diery, ktorú som mu v jeho srdci nechala. Nemyslím si. Spravila som len pár krokov, ale toto všetko mi prebehlo hlavou. Môj rozum bol rýchlejší ako moje nohy, teda aspoň v tomto momente.  Prudko som otvorila dvere a rozbehla som sa priamo do náruče čašníka so šiestimi pohármi džúsu na tácke. Snažila som sa tesne pred ním zabrzdiť, no nepodarilo sa. V plnej rýchlosti som do neho vrazila. Všetko samozrejme skončilo na mne. Bola som od hlavy po päty mokrá. Šaty za niekoľko desiatok eur boli mokre a polepené od pomarančového džúsu ako zistila. No to bolo posledné čo ma v tej chvíli trápilo. Kým som sa spamätala zo šoku prišiel ku mne Niall.

„Prosím. Nechaj si to vysvetliť,“ povedal a pevne ma držal za zápästie aby som neutiekla.

Nemala som na výber. Nemala som dôvod ho odmietnuť. Nevedela som, ako sa z toho vykrútiť. Musela som do toho ísť. Pozrela som sa na stále sa ospravedlňujúceho čašníka a kývnutím hlavy som mu dala najavo, že je to v poriadku. Niallovi som nevenovala ani pohľad. Bez slova som sa celá mokrá vrátila do šatne.

„Chalani, necháte nás na chvíľu?“ opýtal sa Niall.

Chalani chvíľu sedeli a úplne mimo ma sledovali. Asi toho bolo na nich priveľa. Vrátim sa len tak bez ohlásenia, ani sa im nepozdravím a začnem sa hádať s Niallom, vravím nejaké hlúpe reči o tom, že počas toho ako som bola v kóme som všetko vnímala, nakoniec som nahnevaná na niečo čo Niall povedal a tak utečiem zo šatne a potom sa celá mokrá vrátim. Celkom som chápala, že nerozumejú o čo tu ide. Všetci sa však celkom rýchlo spamätali  a urobili to, o čo ich žiadal. Niall nič nepovedal, len otvoril skriňu a vybral z nej nejaké tričko a kraťasi.

„Tu máš, najskôr sa prezleč,“ povedal a veci mi podal.

Samozrejme ako naschvál tu nebola žiadna kúpeľňa a mne sa nechcelo behať cez celú chodbu. Proste som sa k Niallovi otočila chrbtom. Myslím, že pochopil, že sa idem prezliekať tu a otočil sa chrbtom. Bola som zvyknutá prezliekať sa pred chlapcami, aj keď na mňa zízali. No Niall bol ku mne otočený chrbtom a aj tak som sa cítila hlúpo, keď som tam stála len v spodnom prádle. On vo mne vyvolával také pocity ako nikto iný pred ním či po ňom. Rýchlo som na seba natiahla jeho kraťasi, ale ten hlúpy pocit neprešiel. Snažila som sa otočiť tričko ale ako natruc to nešlo. Zrazu som pocítila čiesi ruky na mojich bokoch. Totálne som stuhla.

„Pomôžem ti?“ zašepkal mi do ucha a slabo sa zasmial.

Jeho dych ma pošteklil na krku a nabehli mi zimomriavky.

Pre moju dobrú náladu tu máte ďalšiu časť. Nerada vám to oznamujem, ale pripravte sa, že do nového roka bude koniec. Neviem ako to chcem stihnúť ( asi budú 2 časti denne :D ) ale nejako musím :)