Feelings 2 - 17. časť
Sedela som a ani som sa nepohla, celý koncert. Nevedela som sa rozhodnúť, čo spravím. A tak som vypla rozum. Zdvihla som sa, prešla som popri pódiu a zamierila som do zákulisia. Vôbec som nerozmýšľala nad tým, že ma tam isto nepustia. Nebola som na zozname hostí a ani som nijak nemohla dokázať, že ich skutočne poznám. Prišla som ku SBS- karovi a povedala som mu svoje meno. Keď mi ustúpil nabok a nechal ma prejsť stratila som reč. Ja som bola na zozname. Kto ma tam napísal? Zayn? Alebo nebodaj Niall? Kráčala som po dlhej chodbe ku dverám. Boli pootvorené takže som sa postavila tak, aby ma nebolo vidno a počúvala som.
„Niall...“ povedal utrápene Liam.
„Nič mi nie je!“ skríkol.
„Nerozprávaš sa s nami, neješ... Čo si máme o tom myslieť? Všetko sa to deje odkedy u nás bola Nika. Prečo si nešiel za ňou do nemocnice?“ pýtal sa Zayn.
„S ňou to nemá nič spoločné!“ kričal.
„Niall, my nie sme hlúpi. Vieme, že klameš. O čo ide?“ povedal Liam.
„Je to zložité,“ povedal potichu Niall.
Už som to dlhšie nevydržala. Chytila som kľučku a otvorila som dvere.
„Tak to vysvetli,“ povedala som.
Všetky oči sa upierali na mňa.
„Teba do toho nič,“ povedal.
Vedela som, že ak to mám niekedy povedať tak teraz. Horšie už na tom nebudem.
„Ľudia tvrdia, že človek v kóme nás počuje. To bola prvá veta, ktorú si povedal, keď si za mnou prišiel do nemocnice,“ povedala som.
„Ako...?“ bol prekvapený.
„Sama tomu doteraz nerozumiem... Keď som otvorila oči, namiesto toho, aby som bola v posteli, som stála vedľa svojho tela. Vraví sa, že sa to niekedy stáva. Vraj keď je človek v kóme, jeho duša môže opustiť telo. Áno viem, znie to bláznivo,“ povedala som vážne, ale pri poslednej vete som sa slabo zasmiala.
„Neverím!“ povedal tvrdo.
„Chceš dôkaz? V kóme som bola presne 67 dní, počítala som to. Ty si prišiel presne 33 deň. Prišiel si sám, z čoho som odhadla, že chalani nevedeli, že si tam. Doktor ťa za mnou nechcel pustiť, lebo nemal dôkaz, že sa poznáme. Ty si mu ukázal noviny s pred dvoch rokov, na ktorých sme boli ja a ty, spolu, na vašom koncerte. Potom si za mnou prišiel ešte 12 krát. Stačí ti toľko?“ povedala som nahnevane.
Slabo prikývol. Chalani boli ešte asi stále mimo a nechápali o čom hovorím.
„Jednej veci však nerozumiem. Prečo si im nepovedal, že si bol v nemocnici?“ opýtala som sa a hlavou som kývla smerom ku chalanom.
„Odkiaľ berieš tú istotu, že som im to nepovedal?“ opýtal sa drzo.
„Stála som za dverami, keď ste sa rozprávali,“ povedala som nerada.
„Ty si nás... ty si nás počula? opýtal sa Zayn.
„Odkedy som sa prebrala z kómy, tak počujem,“ povedala som a slabo som sa usmiala.
Videla som údiv na všetkých tvárach. Áno, zázrak. Nijak inak sa to nazvať nedá. Ale ja som stále nedostala odpoveď na svoju otázku. Pozrela som sa na Nialla ale ten mlčal. Nechcela som s tým začínať, ale nedal mi na výber.
„To ako sa teraz správaš sa nezhoduje s tvojimi slovami pred tým. Či to boli len reči však? Ale teraz to už nepriznáš!“ povedala som nahnevane a do očí sa mi tlačili slzy.

Poprosila by som aj nejaké komenty aby som vedela váš názor :) *Awani
:)
(viki, 25. 12. 2012 23:18)