Feelings 2 - 15. časť
22. 12. 2012
Zarazila som sa. A prečo som vlastne taká šťastná? Veď som na neho zabudla. Šuplík s „Niallom“ opäť zahrkotal a tak na seba upozornil. Alebo žeby nie?
Prešlo ďalších 30 dní a môj stav sa nemenil. Stále som bola v kóme aj keď sa moje telo malo oveľa lepšie. Rodičia ma chodili pozerať skoro každý deň a sestra tiež. Nevedela som, kde bývajú. Niekoľkokrát za mnou bol Zayn a vždy s niekým iným, najčastejšie s Liamom. Niall chodil vždy sám. Pochybujem, že chalani vôbec vedeli, že sem chodí. Predo mnou ho nespomínali, neviem prečo. Vždy prišiel sám a vždy v takom čase, aby tu nemohli byť moji rodičia alebo chalani. Nerozumela som jeho správaniu. Tie slová, ktoré použil pri mojom odchode už viac nezopakoval. Často ma držal za ruku, alebo ma objal, či dal slabý bozk na čelo ale nič viac. Aj tak som si priala cítiť jeho dotyk, aspoň raz.
Raz prišiel veľmi utrápený. Bol to presne 67 deň po nehode. Sadol si, chytil ma za ruku a veľmi dlho mlčal.
„Prečo sem vlastne chodím?“ opýtal sa ma zrazu.
„Neviem, ale tiež by ma to zaujímalo,“ povedala som, aj keď som vedela, že ma nepočuje.
„Jediné, čo mi to spôsobuje, je bolesť. Prečo sa sem stále vraciam? Nerozumiem tomu. Bolo by také zložité odísť a nerozmýšľať nad tebou?“ hovoril.
Sadla som si na posteľ a smutne som zvesila hlavu. Pousmial sa.
„Áno bolo. Na teba sa zabudnúť jednoducho nedá,“ povedal zrazu.
„Si jedinečná, úžasná,... proste dokonalá. Možno si odišla, ale to mi nezabránilo myslieť na teba. Niekedy až príliš často. Keby som mohol, šiel by som za tebou. Kamkoľvek. Lenže ja som nevedel kam!“ hovoril zúfalo.
Po líci mu stiekla jedna jediná slza. Keď som ju videla neodolala som a natiahla som sa za jeho rukou. Keď som sa ho dotkla striaslo ho, ako keby sa ho dotklo niečo veľmi studené. Rýchlo som sa odtiahla. Opäť prehliadol celú izbu očami. Nemohol nič vidieť.
„Nika, ja ťa ľúbim. Po dvoch rokoch ťa stále ľúbim. Aj keď som na teba kričal a bol som ku tebe hnusný. Stále ťa mám vo svojom srdci, vo svojej hlave a nedokážem ťa odtiaľ dostať. JA neviem čo mám robiť,“ povedal a zložil si hlavu do dlaní.
„Niall... aj ja... aj ja ťa... asi... ľúbim,“ povedala som ticho.
A vtedy to prišlo. Neznáma sila zo mňa začala vyťahovať silu. Nevedela som čo sa deje, bála som sa. Moje telo bolo v poriadku, ale srdce bilo rýchlejšie a prudkejšie. Zomieram? Položila som si otázku. Ešte pred dvomi mesiacmi by som smrť prijala s úsmevom na perách ale dnes... dnes som umrieť nechcela. Nie po tom čo som počula a na čo som prišla. Bože, prosím ťa, nechaj ma ešte žiť. Všetko bolo zrazu neskutočne biele. Žiaden obrys alebo niečo podobné. Všade bola biela, žiarivá biela. Až ma z toho boleli oči. Čo sa to so mnou deje.
„Na čo si prišla?“ ozval sa nejaký hlas.
Zľakla som sa. Nikde naokolo nebola nijaká postava, nič. Žeby to bol? Odpovedz mu.
„Ľúbim Nialla,“ povedala som slabo.
„Si prvá čo sa neopýtala kto som a čo chcem. Dostala si možnosť zmeniť svoj život, tak ho zmeň. Viackrát túto možnosť už nedostaneš. Tešilo ma Nika,“ povedal hlas a zrazu všetko potemnelo.
Vaše reakcie??? Je to trochu zvláštne noo... dúfam že nevadí *Awani
Komentáre
Prehľad komentárov
To zvláštní, je na tom to DOKONALÝ! :O Páni, těším se na další díl! :)
:OO
(*Blackie*, 23. 12. 2012 0:23)