Feelings 2 - 10.časť
29. 11. 2012
Došli sme na intrák a Sell tam našťastie nebola. Aspoň som nemusela nič vysvetľovať. Celú cestu som rozmýšľala nad tým čo si obliecť. Potom ma napadlo... Veď mám Zayna...
„Zayn? Čo si mám obliecť?“ opýtala som sa.
„Ach, pri tebe je to úplne jedno. Ty hádam ani nemáš zlé oblečenie.“
„Dík. Ale myslela som to tak, či si mám dať niečo športové, alebo elegantné,...“
„Veď vravím, že je to jedno. Choď v čom uznáš za vhodné.“
„Tak to by som si nič vyberať nemusela, lebo by som tam nešla,“ povedala som a vyplazila osm mu jazyk.
„No ukáž lebo ti to bude trvať dve hodiny... hmmm... celkom fajn... A čo tak toto?“ opýtal sa.
V ruke držal čierne šaty bez ramienok s farebnými bodkami.
„Vždy som vedela, že máš dobrý vkus,“ povedala som a žmurkla som na neho.
Zobrala som veci a prišla k posteli ( ktorá bola asi tak meter alebo dva od skrine ) a začala som sa zobliekať. Nerobilo mi problém prezliekať sa pred chalanmi, ale ako som tak po očku sledovala Zayna, tak ten s tým problém mal. Najskôr zostal v pomykove, potom si ma premeral pohľadom a keď si všimol, že ho sledujem odvrátil pohľad. Len som sa uchechtla. Ešte som si zo skrine vybrala červené sako a nejaké doplnky. Potom však nastala dilema. Čo si obujem?
„Zlatko, ani nad tým nerozmýšľaj zober si tie čo máš dole úplne vľavo,“ povedal a usmial sa.
„Ako si vedel, že chcem od teba toto?“ bola som prekvapená.
„Pozrela si sa do skrine a potom na mňa. Čo by si asi tak chcela?“
Zohla som sa a zo skrine som vytiahla čierne topánky na opätku, s remienkami krížiacimi sa na členku. Vyzerali úžasne a dokonale sa hodili.
„Ako...?“
„Kým si sa prezliekala, tak som nad tým rozmýšľal aby sme sa nezdržovali,“ povedal.
„Zayn,... Nie som si istá, či je dobrý nápad, že tam idem. Keď ma uvidia, tak ma ukrižujú zaživa,“ povedala som smutne.
„A kto prosím ťa? Harry ten bol nadšený, keď o tebe rozprával. Typujem, že Lou si z teba vystrelí hneď ako prídeš a Liam... Liam to je dobrák od kosti,“ povedal pokojne.
„Zabúdaš na jedného člena,“ povedala som.
„Raz by si sa s ním stretla. Bude lepšie, keď to nebude také nečakané. Neboj sa do zvládneš,“ povedal a objal ma.
„Bojím sa, že nie,“ povedala som smutne.
Vyšli sme von a nastúpili do jeho auta. Čím ďalej sme boli od intráku tým viac mi bilo srdce. Ako keby to mali byť jeho posledné údery. Snažila som sa dýchať pravidelne, ale nešlo to. Dych som mala prerývaný, nepravidelný. Bála som sa. Ale už dlho takto nie. Dlane sa mi potili. Vonku bolo len 18 stupňov, ale aj tak som cítila ako mi po chrbte tečie pramienok potu. Zastali sme pred ich domom. Ach tie spomienky. Z nevôľou som otvorila dvere a vystúpila z auta.
Splnili ste podmienku a som nadšená... Dúfam, že sa bude páčiť. Píšte do komentu čo sa páči a čo nie aby som to vedela v prípade potreby zmeniť, vylepšiť *Awani
:)
(Sarita, 1. 12. 2012 19:40)