Feelings

Školu som opúšťala s drzým úsmevom na tvári. Matrikárka si myslí, že keď mi dá päť a zníži mi tým priemer z trojky na štvorku tri týždne pred uzavretím známok, tak mi dá príučku? Tak to teda nie. Smiala som sa jej do tváre. Je mi jasné, že na budúci týždeň si ma zavolá triedny. Ale čo ma teraz po tom? Je piatok a ja si doma už niekoľko týždňov plánujem párty. Naši sú na služobke a sestra u frajera. Celý dom len pre seba. A samozrejme ďalších päťdesiat ľudí. Vždy sa párty robia tak, že v piatok sa žije až do rána. V sobotu sa dospáva a večer sa riadi. V nedeľu ráno prídu rodičia do čistého a voňavého bytu a ešte aj dostanem pochvalu a vyššie vreckové za to, že som poriadila byt. Rodičia sú taký naivný. Myslia si, že som dobrá dcérenka a v škole sa správam zle len preto lebo mám traumu z môjho hendikepu. To, že som hluchá ma už dávno netrápi. Nemôžem povedať, že mi je to jedno, ale dospela som k záveru, že mi nikto nemôže pomôcť a tak si užívam život, kým sa dá. Táto párty však nebude hocijaká. Dnes oslavujem sedemnástku. Žiadna trápna oslava s darčekmi akú by som mala s mojimi bývalými kamarátkami. Toto bude oslava s tvrdým alkoholom, cigaretami a možno pre niektorých aj drogami. Od tých sa však ja držím ďalej. Možno si vypijem a zapálim cigaretu ale neplánujem si zničiť život drogami. A na počesť svojej sedemnástky som si od rodičov popýtala dokonalý darček. Dve hodiny v salóne Premena. Je to drahé, ale stojí to za to. Všetko som už mala pripravené dokonale, a keď sa objavím na párty tak mi podľahne aj tých zopár chlapcov, čo ešte odolávajú.  Bežala som domov, zhodila som si veci, zobrala peniaze, čo mi nechali naši a šla som do mesta. Dve hodiny mi ubehli ako voda, lebo som nepozerala na zmeny, ktoré na mne robili, ale som relaxovala. Na dnes večer to budem potrebovať. Keď som otvorila oči a videla som sa v zrkadle jedniné na čo som sa zmohla bolo:

„Wow, ty si ale kočka“ ;) ( obrázok – aká bola, aká je )

Celú cestu som šla ako pani. Ľudia sa za mnou otáčali a mne to len pridávalo na sebavedomí. Vyzerala som dobre, ale veľmi detsky. Teraz je zo mňa už žena. Prišla som domov a všetko som pripravila. Chlast aj cigarety. Ak chce niekto drogy, tak si ich musí doniesť, povedala som si. Ľudia začali prichádzať už okolo ôsmej, nezvyčajné. Dvere som im otvárala v tom, v čom som bola v škole. Návrat ako hviezda som plánovala až na dvanástu

00:00

Ako veľká pani som schádzala po schodoch medzi mojich ožratých priateľov. Keď ma zbadali, nemali slov. Na sebe som mala čierne šaty ktoré viac odkrývali ako zakrývali. Už som videla tie nadržané pohľady chalanov. Ach jaj, splnený sen.

Prosím komentujte... potrebujem vedieť váš názor, lebo bez vás story písať nebudem :)