Feelings

5.kapitola

Mama ma zobudila o šiestej. Veľmi príjemné. Ale vtedy mi to došlo... Ja idem do Londýna. Obliekla som si na seba prvé, čo som videla v skrini, ponáhľala som sa do kúpeľne a potom dolu. Ako vždy všetci sme už boli pripravený odísť len Silvinka stála ešte pred zrkadlom. Veď čo ak náhodou stretne toho pravého? Po pol hodinovom meškaní sme konečne nastúpili do auta, ktoré ocino požičal. A hurá do Londýna. Bola som nadšená. Previezla som sa na London Eye, odfotila som sa s Big Ben–om, nakŕmila som holuby na Trafalgarskom námestí, prešla som sa po Buckinghamskom paláci a navštívila som Madame Tussauds. Mám fotku s Britney Spears. Škoda, že tam ešte nie sú figúry One Direction. Od tých by ma teda neodtiahol nikto. Tí chlapci nielenže dobre spievajú, ale aj dobre vyzerajú. Čo to trepem vyzerajú úplne úžasne. Ísť tak raz na ich koncert. Dosť nesplniteľný sen. A to nielen preto, že nemám žiadnych sponzorov. Potom sme pobehali ešte nejaké múzeá a šli sme na obed. Všetko som zjedla prvá, čo je u mňa úplný zázrak. Keď sme konečne presvedčili rodičov aby sme už išli, bolo už niečo po štvrtej. Vošli sme do obchodného centra a mne padla sánka. Bolo to asi tak desať krát väčšie ako ktorýkoľvek obchodný dom na Slovensku. Ja ani neviem prečo, ale začala som sa strašne smiať. No to znamená, že zaplním kúsok šatníka. Zo sestrou sme sa na seba pozreli a rozbehli sme sa každá na inú stranu. Ja a moja sestra máme rozdielne štýly. Ona má to čo práve letí, čo je úplne dokonalé. A ja nosím také menej zaujímavé veci. Určite si nekúpim žltý sveter tak ako ona. Zo prvé nemám na to aby sa na mňa všetci pozerali a za druhé sa mi to nepáči. V obchodoch sme strávili asi štyri hodiny. Oco chodil zo Sisou a mama so mnou. Teda oni tu boli len preto, lebo mali kreditky. Prisahám, že som mala asi tridsať tašiek a to v niektorých som mala aj šesť kusov oblečenia. Bola som rada, že som sa s tým dostala do auta. Rodičia zastávajú názor, že môžeme nakupovať len pokým tašky unesieme samy. Ale väčšinou nedovolia ani to. Toto však bola výnimočná situácia. Musíme si predsa nakúpiť nejaké oblečenie aby sme v novej škole nevyzerali divne. Dopekla. Zajtra idem do školy. Ach, už sa nemôžem dočkať. Už len predstava, že tam prídem mi nerobila dobre. Celou cestou domov som rozmýšľala nad tým, čo si oblečiem. Predsa len je to môj prvý deň v novej škole. A okrem toho tam budem od všetkých mladšia. Keďže som chodila na gympel preskočila som deviaty ročník. Teda podľa môjho veku by som mala ísť do prváku ale idem do druháku. Musím si obliecť niečo v čom budem vyzerať staršie. A tak som to riskla.

„Sisa, čo si mám podľa teba obliecť na prvý deň do školy?“ opýtala som sa ale hneď som to oľutovala.

„No, čakala som keby sa to opýtaš. Podľa mňa, keď už sme v tom Anglicku, daj si to tričko z krátkym rukávom na ktorom je Anglická vlajka. Zajtra má byť teplo tak si môžeš dať tie nové rifľové kraťasi. A ja ti požičiam moje nové červené štekle. A dám ti tie náušnice na ktorých je tiež vlajka. A ak budem mať čas večer ti nalakujem nechty. Čo ty nato?“ povedala a oči jej len tak svietili.

Moja sestra miluje, keď mi môže vymyslieť čo si mám obliecť. A tento outfit sa mi celkom pozdával. Až na tie topánky. To teda nie. Dám si pekne moje converse na ktorých je opäť Anglická vlajka. Pôjdem celá v Anglicku. Keď sme prišli domov bola som veľmi unavená ale presvedčila som sestru, aby mi nalakovala nechty. Skoro som spadla zo stoličky keď som sa pozrela na svoje nechty. Boli pekné. Ale čo na nich asi tak bolo? No jasné, že Anglická vlajka. No tak to je super. Vyšla som hore povykladala som si nové veci a na stoličku som si položila, čo si chcem obliecť. Zajtra teda veľmi stíhať nebudem, takže si to musím nachystať. Pred tým ako som išla spať dala som ešte status na facebook.

„Krásny výlet. Nové oblečenie do šatníku. Baby držte palce. Zajtra som v škole.“

Potom som si už len ľahla do postele a pomerne pokojná som zaspala.