Feelings

4.Kapitola

            Zobudila som sa, ale oči som ešte neotvorila. Len som tak ležala na posteli a rozmýšľala. Nad odchodom, nad letom, ale aj nad novým životom. Otvorila som oči a hneď ako som uvidela svoju izbu som sa usmiala. Vstala som z postele, obula som si papuče a zišla som dole. Zamierila som do prvej miestnosti, ktorú som videla. Pozerala som sa do novej modernej kuchyne. Bolo biela a priestranná, hneď vedľa bolo veľké okno, takže bola aj dobre osvetlená. Nechcelo sa mi nič objavovať, tak som jednoducho otvorila chladničku. Mamina už asi bola na nákupe. Vytiahla som si jogurt a zamierila ku stolu. Na ňom ležal lístok.

Nika, ocino išiel do roboty, Sisa do mesta a ja za susedmi. Bola som na nákupe tak keď sa zobudíš, niečo zjedz. Mamina

Super. Mám celý dom len pre seba. Pobrala som sa ku pootvoreným dverám a typovala som, že to bude obývačka. Trafila som. Krémová sedačka, veľký televízor a krb. Vysnívaná obývačka. Prešla som okolo a otvorila som presklené dvere na zadnú terasu. Nebola veľká ale páčila sa mi. Na zadnej záhrade toho veľa nebolo ale všimla som si, že na konci je bránička a za ňou už nie je nič, len les. Super, keď budem potrebovať ujsť z domu pôjdem tadiaľ. Sadla som si na stoličku na terase a jedla som jogurt. Vôbec som nerozmýšľala o čase. Keď som dojedla a vošla dnu napadlo ma pozrieť sa na hodinky. Skoro som odpadla. Pol jednej? To kedy som vstala? Vrátila som sa do izby a keďže som nemala čo robiť začala som si vybaľovať oblečenie do môjho nového šatníka. Prvý raz v živote som si veci skladala a upratovala v skrini. Úplne ma to zobralo. Zrazu ma len z tranzu prebrala mama a oznámila mi, že je už obed.

„Ty si už tu?“ opýtala som sa prekvapene.

„Už poriadne dlho. Stihla som aj navariť obed. A ako pozerám ty si sa vybalila,“ povedala mama a zasmiala sa keď si všimla, že polovicu vecí mám ešte v kufroch.

Pozrela som sa na hodinky. Ty kokos. Pol tretej. Nejako dnes nevnímam čas. Nechala som všetko tak a zišla som dolu. Obed bol nezaujímavý. Ryža a nejaké mäso. Rodičia sa o niečom rozprávali, ale mne to bolo jedno.

„Čo vy nato?“ opýtala sa zrazu mama. Hneď pochopila, že sme vôbec nepočúvali.           „ Rozmýšľali sme nad tým, že zajtra by sme šli na výlet do Londýna.“ Čo vy na to?“ povedala mama a usmiala sa.

„Čo? Zajtra veď je nedeľa a v pondelok už pôjdeme do školy,“ povedala som prekvapene.

„Veď práve o to ide. Potom budete mať školu a povinnosti. Poďme teraz, keď máte ešte voľno a my tiež,“ povedal ocino.

V jednom mám moju sestru neskutočne rada. Potom, čo ocino toto povedal sme sa na seba pozreli, usmiali sme sa a vykríkli sme: NÁKUPY.

„No najskôr by sme mohli popozerať nejaké pamiatky a až potom ísť nakupovať,“ namietol ale nám to už bolo jedno.

Rýchlo som vybehla hore a povybaľovala som si veci. Na poličky som si poukladala fotky s kamarátkami a s rodinou, ktorá tu nie je. Vzdychla som si. Zatiaľ mi to pripadá ako dovolenka ale ja sa tu budem musieť naučiť žiť. Nemysli na to Nika. Zapla som si počítač a sadlo som si na stoličku. Bolo pol piatej, čo znamená, že na Slovensku je pol šiestej. Zapla som si facebook a dúfala, že baby tam už budú. A aj boli. Skype-ovali sme spolu päť hodín a to sme sa nevideli dva dni. Nechápem ako bez nich prežijem týždeň. Vypla som počítač a šla do kúpeľne. Keď som z nej vyšla bolo skoro jedenásť. Rýchlo som si ľahla do postele a hneď som zaspala.

kuchyňa