Feelings

Pomaly sa postavil a vykročil smerom ku domu. Keď som za ním nešla otočil sa a nechápavo na mňa pozrel.

"Neviem, či bude najlepšie ak tam teraz pôjdem," povedala som neisto a postavila som sa.

"Ale no ták. Chalani to nechajú tak pokiaľ im to nepovieš sama," ubezpečil ma a potiahol smerom ku domu.

Veľmi nerada som ho nasledovala a cez dvere, ktoré viedli na terasu sme sa vrátili do domu. Chalani ešte stále sedeli v kuchyni a mali kamenné tváre. Keď ma zbadali, zbledli ako stena. Prvý sa spamätal Zayn.

"Bože Nika, prepáč, nechcel som byť na teba taký hnusný. Ale nevedel som, čo si mám myslieť," povedal.

"To je vpohode. JA som vám to mala povedať hneď," povedala som a chabo som sa na neho usmiala.

Prišiel ku mne a objal ma.

"No dobre to by už stačilo, lebo sa znovu rozplačem," povedala som a cítila som slzy v očiach.

Najviac sa mi ospravedlňoval Harry. Bol poriadne vykoľajený z toho, čo som povedala a ospravedlňoval sa mi ešte asi hodinu vkuse.

"Harry, to je vpohode. Nevedel si o čo ide. Je to aj moja chyba," odpovedala som mu vždy.

No šťastie, chalani neriešili, prečo som im to nechcela povedať a ani nijeká detajly o tom. Bola som celkom rada. Asi chápu, že nie je ľahké povedať to niekomu, koho poznáte niečo cez dva týždne.

"Vieš Nika, odchádzame na turné po Veľkej Británii..." povedal zrazu Zayn.

Ach, jaj čo som si len myslela? Veď sú to celebrity. Boli tu tri týždne a aj to je už dosť veľa.

"Čo ty na to?" opýtal sa ma zrazu Zayn.

Do pekla. Prečo nikdy nedávam pozor?

"Prepáč zamyslela som sa. Ešte raz," povedala som a pre istotu som aj povedala to, že som sa zamyslela, aby nezačal kričať ako všetci ľudia, keď im poviem, že som nepočula.

"Rozmýšľali sme, či by si nechcela ísť na predĺžené prázdniny. Celé turné trvá jeden mesiac a to ťa zobrať nemôžeme, ale na týždeň by to šlo nie?" opýtal sa z úsmevom na perách.

Prvý krát som pochopila, čo je to, keď ti padne sánka. Zízala som na nich s otvorenými ústami.

"To-to myslíte vážne?" opýtala som sa totálne zaskočená.

"Samozrejme. A nemusíš sa báť s tvojimi rodičmi to vybavíme," povedal Liam a usmial sa.

Začala som kričať na celý dom a asi som to prehnala. Ale chalani boli pripravení a zakryli si uši skôr.

"Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem," vravela som stále dookola a obímala som ich.

"Nemáš za čo. Ale nie je to problém, keď si, no veď vieš," povedal vážne Leuis.

"Keď som hluchá? Môžeš to povedať normálne. Nie nie je. Aj keď nepočujem hudbu, počujem niečo ako... hmmm... vybrácie. A po roku som sa už naučila rozoznávať podľa toho rytmus a aj melódiu. A podľa toho hneď spoznám o akú pesničku ide, " povedala som hrdo, ako keby som bola prváčka, ktorá napísla svoje prvé A.

"Okey, v nedeľu večer odchádzame, buď zbalená," povedal Niall.

"V nedeľu? Veď je utorok večer. To aby som sa už začala baliť. A čo si mám vlastne zo sebou zobrať? Nohavice, sukne alebo šaty?" začala som nahlas rozmýšľať.

"Ach, tieto dievčenské veci. Nikdy vás nepochopím. Je jedno čo si na seba zoberieš, aj tak budeš pekná," povedal Harry.

"Ale netrep," povedala som mu a ďalej som pokračovala v rozmýšľaní.

Keď bol čas odísť, Harry, Liam a Louis nastúpili do jedného auta a ja, Zayn a Niall do druhého. Chalani zaparkovali a ja som ich viedla do nášho domu. Otvorila som dvere a celá napätá som čakala na...